alienare
خرجḫaraǧa (+ ʿan)
v. ḫrǧ – to separate from (intr.)-
Avic. Gen. 54, 22: taliter quod sensus non potest eas dividere post commixtionem earum, divisione tali quod alienet partes ab esse theriacae
Qass. 120, 9: ثم لا يقدر بعد امتزاجها على أن يقسمها الحس، البتة، قسمة بحيث تخرج الأقسام عن الترياقية؟
- 1 s.v. aḫraǧa Avic. Gen.